Najstaršie zmienky

Terajší rím. Kat. kostol v Brusne pravdepodobne nie je prvou bohoslužobnou budovou na území svätoondrejskej farnosti. Najpresvedčivejším dôkazom tejto skutočnosti sú zaujímavé nálezy, o ktorých sa niekdajší svätoondrejský farár Ján Súmrak zmieňuje: „ Do cintorína/pri kostole/ sa vstupovalo voľakedy cez murovanú a zasklepenú predsieň/atrium/ , ktorá sa už začala pomaly rúcať a preto bola v roku 1858 rozobratá. Kameň z nej bol použitý na opravu cintorínového múru a na stavbu kaplnky sv. Kríža pri vchode do cintorína. Pri tejto príležitosti našli sa vo fundamentoch predsiene rozličné kresané kamene natreté červenou farbou z oblúkov kostolných okien a okrem toho ešte aj jeden ťažší kameň s okrúhlou vykresanou hlbinou, ktorý sa teraz používa na rozdúchavanie ohňa v sakristia voľakedy mohol slúžiť na uchovávanie svätenej vody. To všetko je zjavným dôkazom toho, že voľakedy na mieste terajšieho kostola pred jeho postavením stál najstarší kostol alebo jestvovala kaplnka väčších rozmerov.“

Či je toto konštatovanie vtedajšieho farára správne nevieme. Archívne pramene nám totiž okrem terajšieho kostola o nejakom inom kostole alebo nejakej kaplnke vo Sv. Ondreji nad Hronom nič nehovoria.. Ale vykopané zvyšky architektonického rázu na jestvovanie nejakého staršieho bohoslužobného miesta rozhodne poukazujú.

Podľa najstarších mienok kostol na kopci vo sv. Ondreji ci už s menšími rozmermi rozhodne stál v roku 1515. Farská kronika hovorí, že kostol už stál v roku 1503 Dokazuje to aj testament niekdajšieho hlavného komorského grófa v Banskej Bystrici a veľkého mecéna kostolov Michala Königsbergera, ktorý zo svojej pozostalosti venoval na najnutnejšie jeho potreby 20 zlatiek. Podľa hist. Schematizmu v tom čase bol už vraj „pfarrkirche” – farský kostol. To isté tvrdí aj vdp. Anton Zárevúcky vo svojom dejepisnom elaboráte.